Chaplin svojím filmom Diktátor pred 85 rokmi prelomil mlčanie

New York/Bratislava 16. októbra (TASR) - „Deň bez smiechu je premárnený deň,“ bolo obľúbené motto Charlieho Chaplina. Jeho filmy dodnes rozosmievajú divákov, ale nútia ich aj premýšľať. V roku 1940 Chaplin vytvoril majstrovské dielo „Diktátor“, v ktorom sa mu podarilo zdanlivo nemožné - satiricky vykresliť Adolfa Hitlera a nacistov. Chaplin neskôr uviedol, že keby vedel o koncentračných táboroch, tento film by pravdepodobne nikdy nenakrútil. Napriek tomu je „Diktátor“ aj v súčasnosti cenený a zaraďuje sa medzi najlepšie filmy všetkých čias. V stredu 15. októbra uplynie 85 rokov od jeho premiéry v New Yorku.

Éra nemého filmu sa skončila v roku 1927, keď Al Jolson vo filme „Jazzový spevák“ vtipne poznamenal, že diváci „ešte nič nepočuli“. Stan Laurel a Oliver Hardy, veteráni nemého filmu, prešli v roku 1929 na „talkies“ so snímkou „Unaccustomed As We Are“. Chaplin, jedna z najväčších hviezd tej éry, napriek tomu zachoval mlčanie vo filmoch „Cirkus“ (1928), „Svetlá veľkomesta“ (1931) aj „Moderná doba“ (1936). Hneď ako sa diváci začali tešiť z nových audiovizuálnych techník, bolo jasné, že bude hovoriť len vtedy, ak bude mať čo povedať. Ten moment prišiel práve s „Diktátorom“, jeho prvým plne zvukovým filmom. „Žiadna udalosť v histórii filmu nebola očakávaná s väčším nadšením a nádejou,“ napísal v tom čase denník The New York Times.

V 30. rokoch bol Chaplin jedným z mála filmových tvorcov, ktorí spochybňovali legitimitu Hitlera a jeho strany, pričom poukazoval na hrozbu, ktorú tento režim predstavoval pre svet. Práca na satire o nacizme a prenasledovaní židov v predvečer druhej svetovej vojny bola naozaj veľmi odvážna - Chaplin dostal vyhrážky smrťou, čelil finančnému aj politickému tlaku a film napriek všetkým problémom financoval sám - jednoducho preto, že sa ako vždy cítil povinný brániť utláčaných.

Chaplin v 125-minútovom čiernobielom „Diktátorovi“ stvárnil hlavnú dvojúlohu, režíroval ho, napísal k nemu scenár a aj ho produkoval. Hrá postavu židovského holiča, veterána z prvej svetovej vojny, ktorý v dôsledku explózie na bojisku stratil pamäť. Plus rolu jeho presného dvojníka, diktátora Adenoida Hynkela, vodcu Tománie, ktorý je veľmi podobný Hitlerovi. Hynkel má záujem, aby všetci židia boli zlikvidovaní. Ešte predtým nachystá expanziu do Osterlichu, o ktorý má záujem aj ďalší diktátor Benzino Napoloni (narážka na talianskeho fašistického vodcu Benita Mussoliniho i francúzskeho cisára Napoleona) vládnuci krajine Bacteria. Medzitým sa v židovskom gete začnú objavovať protestné hlasy, ktoré majú záujem o odstránenie Hynkela. Do tohto hnutia je zhodou náhod zapletený aj holič a jeho suseda Hannah.

Snímka kulminuje scénou, keď židovský holič po úteku z tábora prednesie v prezlečení za Hynkela prejav na hraniciach Osterlichu (narážka na nacistami anektované Rakúsko). Davu zhromaždenému na vojenskej prehliadke oznámi, že zmenil názor, hovorí o bratstve a dobrej vôli, pričom vojakov vyzve, aby bojovali za slobodu a zjednotili ľudí v mene demokracie. Potom adresuje Hannah posolstvo nádeje: „Pozri sa hore, Hannah. Duša človeka dostala krídla a konečne začína lietať. Letí do dúhy, do svetla nádeje, do budúcnosti, do slávnej budúcnosti, ktorá patrí vám, mne a nám všetkým." Hannah počuje v rádiu hlas holiča. Otočí sa smerom k vychádzajúcemu slnku a povie svojim spoločníkom: „Počúvajte.“

Chaplin takýmto spôsobom dokázal symbolicky zvíťaziť nad zlovoľnými režimami, ktoré v tom čase zachvacovali (nielen) Európu. Použil pri tom svoje dva najväčšie nástroje - humor a ľudskosť. Keď sa v septembri 1939 začalo nakrúcanie tohto amerického filmu, Hitler napadol Poľsko a Británia vyhlásila vojnu Nemecku. V čase premiéry boli Spojené štáty ešte v mierovom stave s Berlínom. Verejnosť bola vtedy ostro rozdelená, pokiaľ ide o postavenie Ameriky na svetovej scéne. Chaplin sa rozhodne postavil na stranu globálneho ľudstva a nechal divákov, ktorých krajina bola na pokraji vojny, aby sa na túto voľbu pozreli z morálneho hľadiska.

V mnohých krajinách bol film uvedený do kín až po skončení konfliktu, v niekoľkých bol ešte niekoľko ďalších rokov zakázaný. Súdobé tlačové správy často poukazovali na podobnosti medzi Chaplinom a Hitlerom - nielen pre ich fúzy, ale aj preto, že sa obaja narodili v tom istom týždni v apríli 1889. Hitler miloval filmy a údajne videl aj „Diktátora“, a to hneď dvakrát. Jeho reakcia na túto satirickú snímku však zdokumentovaná nie je.

Vo filme okrem Chaplina účinkujú aj Paulette Goddardová (jeho vtedajšia tretia manželka), Jack Oakie, Henry Daniell, Reginald Gardiner, Billy Gilbert či Maurice Moscovich. Film (v origináli The Great Dictator) bol nominovaný na piatich Oscarov (produkcia, pôvodný scenár, herec v hlavnej úlohe, herec vo vedľajšej úlohe a pôvodná hudba). Snímka mala i komerčný úspech - s rozpočtom 2,2 milióna dolárov zarobila celosvetovo približne päť miliónov.